mitr. prot. Mgr. Michal Haverčák
bývalý kňaz Pravoslávnej cirkevnej obce Snina, arcidekan pre okresy Snina a Humenné a čestný občan mesta Snina
Život a štúdium
Michal Haverčák sa narodil bohabojným rodičom ako druhé z celkovo štyroch detí (najstarší Vasiľ, mladší Fedor a Júlia) v rusínskej obci Hrabová Roztoka, ktorá bola v pohnutých časoch II. sv. vojny zabraná Maďarským kráľovstvom. Život nemali jednoduchý, veď ešte v mladom veku im zomrel ich milovaný otecko, ktorého slová však predurčili Michalovo smerovanie, keďže vravieval: „Муй Мигaль буде ґенерaль aбо священик“ (Môj Michal bude generál alebo farár). Súrodenci sa tak museli ťažko prebíjať životom, ale ako spomínal otec Michal, „práve táto bieda nás naučila pomáhať si a vážiť si jeden druhého“.
Základnú školu absolvoval v rodnej Hrabovej Roztoke a v Dúbrave, stavebné učilište v Poprade. Následne sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove (1958-1963), čo možno v časoch prenasledovania cirkvi a veriacich považovať za skutočne odvážne rozhodnutie. Za jeden z najkrajších dní svojho života označoval 10. máj 1960, kedy uzavrel manželstvo s Máriou Kožuškaničovou, spolužiačkou z dúbravskej základnej školy. Spolu vychovali tri deti - Darinu, Michala a Jozefa, pričom obidvaja synovia neskôr takisto vyštudovali Pravoslávnu bohosloveckú fakultu v Prešove. Manželke Márii bol nesmierne vďačný za jej neochvejnú podporu a pomoc v ťažkých časoch pre pravoslávnych veriacich a duchovenstvo (1968, 1990), ale i počas celého života, keďže mu pomáhala niesť jeho kňazský kríž. Komunistický režim im totiž veľmi výrazne zasahoval do rodinného života, vrátane obmedzovania prístupu ich detí k vzdelaniu.
Kňažská služba
V dôsledku nedostatku kňazov ho ešte ako študenta III. ročníka vysokej školy preosvietený vladyka Dorotej v chráme sv. kniežaťa Nevského v Prešove vysvätil (rukopoložil) najprv na diakona (25. februára 1962) a o pár dní i na samotného kňaza (11. marca 1962). Jeho prvou farnosťou bola cirkevná obec v Šmigovci (1962-63), kde však ešte nestála farská budova a tak mladú rodinku i s malou dcérkou, ako spomínal otec Michal, „prichýlil jeden veľmi láskavý veriaci“. Po absolvovaní povinnej základnej vojenskej služby bol ustanovený na farnosť v Klenovej (1965-88) spojenej s krásnym obdobím jeho mladosti. V roku 1975 bol zároveň poverený pomocným spravovaním rozsiahleho, pravoslávneho arcidekanátu Humenné.
Už ako skúsený kňaz bol v roku 1988 preložený do mesta Snina (1988-2013), kde sa intenzívne podieľal na budovaní Pravoslávnej cirkevnej obce. Do Sniny prišiel v čase, keď sa mesto stalo novým domovom pre pravoslávnych veriacich z vysídlených obcí Starina, Ruské a Dara, ale aj z ďalších rusínskych obcí uličskej, ublianskej a hostovickej doliny a prispel k ich ľahšej integrácii v novom prostredí. Svojou činnosťou sa tiež zaslúžil o zmierňovanie napätia v ťažkom období spoločenskej transformácie, sprevádzanom príkoriami mnohých rodín i celých náboženských spoločenstiev.
Za jeho pôsobenia v Snine bola rozšírená cerkov Voznesenija (Nanebovstúpenia) Isusa Christa a zveľadený súvisiaci areál v mestskej časti Brehy. Zároveň pomohol zabezpečiť pozemok v mestskej časti Sídlisko určený na výstavbu druhého pravoslávneho chrámu v meste - aktuálne drevená cerkov sv. Rastislava. Takisto mu bola uznesením Eparchiálnej rady Prešovskej pravoslávnej eparchie zverená zodpovedná úloha spojená s menovaním za arcidekana pre okresy Snina a Humenné.
Veľmi si zakladal na podpore mladých ľudí a miestnej bunky Bratstva pravoslávnej mládeže na Slovensku (BPM) – SYNDESMOS. Pravoslávne náboženstvo najprv vyučovala matuška Mária priamo vo farskej budove alebo na farskom dvore, a až časom sa výučba preniesla do sninských základných a stredných škôl. Úplnou samozrejmosťou sa stali pravoslávne veselice, veľmi obľúbené mládežou zo Sniny a okolia. Pri téme mladých ľudí otec Michal neraz apeloval na rodičov: „prosím, ukazujte svojim ratolestiam cestu k Hospodu Bohu, vychovajte z nich dobrých kresťanov, vštepujte im tradície svojich otcov; ono sa vám to raz v dobrom vráti“.
Aj vďaka nemu sa pravoslávni Rusíni stali prirodzenou súčasťou mesta Snina. Zároveň sa ako správca Pravoslávnej cirkevnej obce Snina, arcidekan pre okresy Snina a Humenné a zdatný rétor svojou účasťou na cirkevných sviatkoch a bohoslužbách v iných farnostiach zaslúžil o šírenie dobrého mena mesta Snina. Otec Michal svoju duchovenskú činnosť vykonával úctyhodných 53 rokov, pričom posledné obdobie pôsobil v rámci cirkevnej obce Bratislava (2013-15).
Ocenenia
Za svoju neúnavnú službu vo vinici Christovej si niekoľkokrát prevzal z rúk Prešovského pravoslávneho arcibiskupa (archijereja) významné cirkevné vyznamenania - právo nosenia nabedreníka, náprsného zlatého kríža, mitry, druhého zlatého kríža s ozdobami - a hodnosť protojerej. Predstavitelia mesta mu zasa v roku 2022 udelili najvyššie osobné vyznamenanie - čestné občianstvo mesta Snina in memoriam, za jeho prínos pri budovaní miestnej cirkevnej obce a rozvoj dobrých vzťahov a medzináboženského dialógu s obyvateľmi mesta a okresu Snina.
Pamätným dňom sa stal aj 4. november 2025, keď bol otec Michal za svoje celoživotné dielo uvedený do Siene slávy mesta Snina. Primátor Peter Vološin počas slávnostného príhovoru vyzdvihol najmä jeho empatické sprevádzanie rodín z obcí vysídlených pre výstavbu Vodárenskej nádrže Starina, ako aj jeho nasadenie pri podpore mladých ľudí. Tejto udalosti predchádzalo odslúženie parastasu – modlitby za dušu otca duchovného mitr. prot. Michala Haverčáka, ktorú za hojnej účasti veriacich slúžilo osem pravoslávnych kňazov v cerkvi Voznesenija Isusa Christa v mestskej časti Brehy. Na záver otec duchovný Igor Kerekanič odovzdal Rád sv. Cyrila a Metoda II. stupňa in memoriam, ktorý udelil Jeho Blaženosť vladyka Rastislav otcovi Michalovi za jeho celoživotnú zodpovednú duchovenskú službu, významný prínos pre rozvoj miestnej pravoslávnej cirkevnej obce a prehĺbenie porozumenia a spolupráce medzi občanmi mesta Snina.
Nielen tieto významné ocenenia, ale aj samotné slová otca Michala svedčia o tom, že si v živote vybral správne smerovanie: „Bez váhania by som si opätovne vybral toto nádherné poslanie, hoci pripúšťam, že boli aj ťažšie chvíle, no ale či len dobré máme od Boha prijímať a nie aj to zlé? Navyše, čo je krajšie ako oslava mena všemohúceho nášho Spasiteľa Isusa Christa?“
Záverečný odkaz otca Michala uverejnený v Sninských novinách i Odkaze sv. Cyrila i Metoda z príležitosti jeho vzácneho jubilea – 50. rokov kňazskej služby, znie:
„Rád by som zdôraznil potrebu každého z nás starať sa viac o svoju nesmrteľnú dušu ako o svoje telo. Určite sa nám na tejto Zemi bude lepšie žiť, ak budeme dodržiavať 10 Božích prikázaní. V tomto smere prosím Hospodina, aby Vám a Vašim blízkym požehnal pokojné roky a v nich veľa duševných a telesných síl.“
Blažennyj pokoj i vičnaja jemu pamjať!
Mediálne výstupy:
Rusyn.sk, 18.02.2012 - 50.výročie kňazskej vysviacky
Odkaz sv. Cyrila a Metoda 3/2012 – Rozhovor s otcom Michalom Haverčákom
Odkaz sv. Cyrila a Metoda 8/2016 - Nekrológ
Prešovská pravoslávna eparchia - Rozlúčka s duchovným otcom Michalom Haverčákom
STVR, Rádionoviny NEV (07.11.2025) – Správa o uvedení do Siene slávy
Sninské noviny 47/2025 (17.11.2025) - Svetlá spomienka na pravoslávneho kňaza Michala Haverčáka v Snine
STVR, Dobrý deň, Patria (02.12.2025) - Reportáž z uvedenia do Siene slávy
