Menu

 

Mestské kultúrne a osvetové stredisko Snina
Mestské kultúrne
a osvetové stredisko

História kaštieľa

 

Z histórie kaštieľa

 

*   V roku 1780 začala s výstavbou murovaného kaštieľa v Snine grófka Terézia Vandernátová. Dôvodom k vybudovaniu kaštieľa v Snine boli nezhody s jej sestrou Annou Máriou Čakiovou v kaštieli v Humennom. Ten vlastnili a obývali spoločne. Spor nastal, keď Terézia vybudovala v kaštieli v Humennom priečky, ktorými sa budova rozdelila, a grófka Čakiová nemala prístup do spoločnej kaplnky. Tento spor riešili až súdnou cestou.

*   Podľa súdobej literatúry stavbu začala v blízkosti už existujúceho dreveného kaštieľa alebo na jeho mieste.

V historických dokumentoch sa návršie, na ktorom stojí dnešný kaštieľ, spomína ako návršie Lysá.

*   Terézia však nestihla stavbu dokončiť, lebo 2. novembra 1784 v Snine zomrela. Sninské majetky zdedili jej 5 synovia, z ktorých zemepánom Sniny sa stal jej syn Henrik Vandernat.

*   Henrik v roku 1788 dal sninský majetok a kaštieľ do zálohy spišskému podnikateľovi v oblasti baníctva a hutníctva Jozefovi Rollovi.

*   Jozef Roll v roku 1800 kaštieľ odkúpil a dokončil stavbu. Premenil ho na reprezentačné rodinné sídlo s krásnymi záhradami. Odtiaľ spravoval svoje majetky a podniky na Zemplíne. S manželkou Karolínou Uzovou v kaštieli trvalo sídlili.

*   V 20. rokoch 19. storočia prenechal Jozef Roll svoje podnikateľské aktivity na syna Štefana.

Štefan Roll dal v roku 1841 v zlievarni Herkules v Jozefovej doline (terajšie Zemplínske Hámre) uliať sochu Herkula, ktorú umiestnil na nádvorie kaštieľa. Stojí tu dodnes a predstavuje akýsi nepísaný symbol mesta Snina. Štefan Roll s manželkou Karolínou Semtimreiovou taktiež sídlili v kaštieli.

* Na rozdiel od rodičov, dcéra Štefana Rolla a Karolíny, Klára Čákyová, rod. Rollová, sa v kaštieli nezdržiavala. Vydatá bola za grófa Teodora Čákyho, a kedže ten slúžil v armáde, často menili adresu trvalého bydliska. Posledným miestom ich bydliska bola Hlavná ulica v Košiciach. S manželom sa viac venovali spoločenskému životu, ako spravovaniu majetkov, ktorý bol veľmi nákladný. A tak, po smrti Teodora, sa Klára dostala do finančných ťažkostí. Majetky v Snine a kaštieľ zaťažila hypotékou v Rakúskej sprostredkovacej banke.

Po jej smrti dedičia odstúpili kaštieľ a majetky v Snine spomínanej banke. Tá hľadala kupca.

Záujem prejavili povereníci belgického princa Filipa Eugena Coburga, ktorí chodili po Európe a skupovali majetky. A tak, až do roku 1888 bol kaštieľ majetkom belgického princa. Hoci v kaštieli pravdepodobne nikdy sám nebol, investoval veľa financií do nákupu inventára a vybavenia do kaštieľa. Kaštieľ bol 2 – podlažnou budovou, nachádzalo sa tu 20 miestností, veľký salón, pánske a hosťovské izby, jedáleň a kuchyňa s komorou.

Nevieme, z akých dôvodov v roku 1888 princ Filip Eugen Koburg odpredal sninský kaštieľ grófovi Štefanovi Očkayovi z Budapešti za 1 850 000 frankov. Všetok inventár však odsťahoval.

Poslednými šľachtickými majiteľmi kaštieľa boli: sestra Štefana Očkaya Alžbeta Beňovská s manželom Ľudovítom do roku 1911, a od roku 1911 Jozef Degenfeld z Debrecína. Ten odkúpil kaštieľ na rodinné účely. Vo Vihorlatských vrchoch začal s ťažbou dreva. Založil ÚKLD a parnú pílu.

1917 – J. Degenfeld odpredal kaštieľ Zemplínskemu lesnému hospodárstvu – účastinnej spoločnosti so sídlom v Ružomberku za ½ milióna korún. Tá vlastnila kaštieľ až do znárodnenia po 2. SV.

1945 1993 – Stredná ruská meštianska škola (1945), Jedenásťročná stredná škola Snina - Stakčín s ukrajinským vyučovacím jazykom (1953), Poľnohospodárske odborné učilište (1960), ktoré sa v roku 1980 premenovalo na Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Snine (1993).

Do 15. januára 1993 kaštieľ využívalo Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Snine. V tom čase bola daná do užívania nová budova učilišťa, kam sa škola presťahovala. Budova kaštieľa bola ako prebytočný majetok ponúknutá na odpredaj.

18. október 1994 schválením kúpnej zmluvy medzi SR, Stredným odborným učilišťom poľnohospodárskym v Snine a súkromným podnikateľom Michalom Mergom prešiel kaštieľ do vlastníctva súkromnej osoby.

Vlastníkom kaštieľa sa stáva Mesto Snina dňa 27. októbra 2009.

Kompletná obnova národnej kultúrnej pamiatky začala v novembri 2011.

Pri príležitosti osláv 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda 05. júla 2013 bol zrekonštruovaný kaštieľ slávnostne sprístupnený verejnosti.

V súčasnosti sa na prízemí nachádza muzeálna expozícia Ozveny Sniny a mestská knižnica.

Na poschodí sú priestory spoločenskej sály a galerijného oddelenia využívané na kultúrno - umelecké aktivity.

1

/Obr. 1: Mapa Sniny s kúriou na mape z roku 1780/

 

2

/Obr. 2: Zameranie kaštieľa a novej cesty do mesta od Humenného z roku 1865/

3

/Obr. 3: Vlastnícky súpis o dome č. 1 v Snine – kaštieľa, označovaného ako „zámok“ z roku 1865/

 

4

/Obr. 4: Mapa kaštieľa s hospodárskym komplexom a rozsiahlym parkom na mape z roku 1866/

 

 

5

/Obr. 5: Najstaršia známa fotografia kaštieľa z konca 19. storočia/

 

6

/Obr. 6: Kresba kaštieľa so sochou Herkulesa z obdobia Alžbety Beňovskej zo začiatku 20. storočia/

 

7

/Obr. 7: Kaštieľ v období prvej vlastníctva Zemplínskeho lesného hospodárstva v prvej polovici 20. storočia/.

 

Chronológia histórie kaštieľa

  • 1646 - prvá písomná zmienka o drevenej kúrii na návrší Lisa /Lysá/, na ktorom stojí dnešný kaštieľ
  • 1780 - začiatok výstavby murovaného kaštieľa na mieste pôvodnej drevenej kúrie grófkou Teréziou Vandernathovou, rod. Zichy, vnučkou posledného mužského potomka z rodu Drugethovcov, ktorí boli pánmi Sniny asi od roku 1321
  • 1784 - zomrela grófka Terézia Vandernathová, rod. Zichy; zemepánom Sniny sa stal jej syn Henrik Vandernath
  • 1788 - podnikateľ Jozef Rholl vzal od Henrika Vandernatha do zálohu Sninu
  • 1800 - Jozef Rholl dokončil výstavbu kaštieľa
  • 1841 - do vnútorného areálu kaštieľa pribudla fontána so sochou Herkula
  • 1850 - zomrel Štefan Rholl, syn Jozefa Rholla, novou vlastníčkou kaštieľa sa stala Klára Csakyová, dcéra Štefana Rholla a vnučka Jozefa Rholla
  • 1851 - skončil záloh na majetok, ktorý nebol vyplatený, Klára Csakyová zostala vlastníčkou kaštieľa až do svojej smrti
  • 1858 - Klára Csakyová zaťažila sninský majetok hypotékou v Rakúskej národnej banke
  • 1872 - dedičia Kláry Csakyovej odstúpili kaštieľ Rakúskej sprostredkovacej banke
  • 1873 – 1874 - sninský veľkostatok odkúpili povereníci Filipa Eugena, arcivojvodu z Flandier
  • 1888 - Filip Eugen predal veľkostatok v Snine Štefanovi Ocskayovi z Budapešti, ten dal kaštieľ do zálohu Ľudovítovi Beňovskému
  • 1911 - kaštieľ a celý veľkostatok v Snine odkúpil gróf Jozef Degenfeld z Debrecína
  • 1917 - kaštieľ predaný Zemplínskemu lesnému hospodárstvu v Ružomberku
  • 1945 - vnútená správa kaštieľa skonfiškovaným lesom Stakčín
  • 1948 – 1993 - užívateľom kaštieľa sa stala Stredná ruská škola, Stredná všeobecno – vzdelávacia škola s ukrajinským vyučovacím jazykom, Stredné odborné učilište poľnohospodárske
  • 1995 - Stredné odborné učilište poľnohospodárske odpredalo kaštieľ ako prebytočný majetok štátu pánovi Michalovi Mergovi
  • 2009 - vlastníkom kaštieľa sa stáva mesto Snina za účelom jeho komplexnej rekonštrukcie z prostriedkov Európskej únie
  • 2012 – 2013 - rekonštrukcia kaštieľa

 

- Bližšie informácie o kaštieli nájdete vo videu slúžiacom k propagačným účelom kaštieľa v Snine na: http://www.youtube.com/watch?v=VS9anPKc7E0&